Sedím si pri raňajkách a zrazu reklama, ako inak, reklamný cyklus trvá celé moje raňajky. Moja prvá myšlienka je, že konzumujem potravu príliš rýchlo, myšlienka druhá – reklamy sú nekonečné. Počas môjho posedenia stihli reklamu na rastlinnú nátierku „Flora“ pustiť hneď dvakrát, preto môj záver, že reklamy sú nekonečné. Človek predsa môže zabudnúť na danú reklamu, tak mu ju pustia znova. Na propagandu spomínaného masla sa stupňovali slogany: „pre srdce, ktoré chcete aby bolo zdravé…“ „pre srdce, ktoré s vami plače…“ „pre srdce, ktoré chcete, aby s vami zostarlo…“ a moja odpoveď: „Áno! Áno! Áno!“ . Mne ale nátierky podobného tipu veľmi nechutia, ale čo keď je zdravé?! Mám rada maslo, s označením maslo, prečo nie je reklama na obyčajné maslo?
Aj tu treba byť opatrný, označenie mliečneho výrobku ako „maslo“ býva v dnešnej dobe veľmi zavádzajúce. V pultoch obchodov môžete nájsť výrobky s názvom „raslo“ čo je maslo, ale je tam väčšie percento rastlinného tuku ako podiel mlieka (ak vôbec) alebo máte na výber desiatky téglikov s pochúťkami ako je Flora. Pokúsila som sa teda, prekódovať svoj organizmus a hlavne chute na Floru, ktorá pomôže môjmu srdcu zostať so mnou v zdraví až do konca.
Avšak…vďaka sociálnej sieti zostalo iba pri pokuse. Na spomínanej sieti začala kolovať fotografia s pokusom britských vedcov s mravcami. Na jednom mieste mali mravce k dispozícii maslo (ozajstné maslo bez reklamnej propagandy) a na druhom mieste nátierku tipu „Flora“ a ľaľa ho, všetky mravce sa rozbehli na praobyčajné maslo a „o akože maslo“, sa ani jeden z nich ani neotrel. Tak keď to nechcú „žrať“ ani mravce…prečo mám ja??!!
Moderná doba je typická tým, že nám niečo vnucuje. Žijeme v 21. storočí, ktoré je charakteristické dynamickou zmenou názorov, novými technológiami, čo a kto určuje nové trendy. Neustále sa zrýchľujúci prílev nových produktov si žiada pohotovú reakciu. Všade reklama, všade peniaze. Milujem reklamu, som presne človek, ktorého „dostanú“ na dobrú reklamu. Musí byť vizuálne zaujímavá a musí mať niečo, čo mi hneď „grab the attention“. Reklamy, ktoré sa na nás rútia z televízie ma málokedy zaujmú. Mám rada reklamnú fotografiu. Všetko čo je estetické a vonia ženskosťou, si ma hneď získa.
Sledujem čo je trendy, snažím sa dodržiavať zdravý životný štýl. Športujem a snažím sa zdravo stravovať, nie preto, že je to IN, no pracovala som v zdravotníctve a rada sa mu vyhnem ako pacient. Je to rok čo som radikálne zmenila jedálniček, ustúpili mi alergie, napravili sa hormóny štítnej žľazy. Avšak, denne sa mordujem so stravou. Je to nezdravé, je to tučné, nie je to výživovo hodnotné. Faktom je, že napr. mlieko už dávno nie je mliekom. Fandiť si, že v kuracom mäse je úžasné množstvo proteínov, aj keď je zviera mŕtve cca 5 dní je naivné. Ako veľmi nám chutí biely, čerstvo upečený chlieb, to že je v ňom lepok, ktorý nemá žiadne výživové hodnoty, no je jeden z najčastejších alergénov, nám akosi uniká. A potom je tu taká Rama, Flora, Perla. Krásne reklamy, väčšinou je v nich zobrazená rodina, rodinná pohoda a najčastejšie „rozumný“ slogan. Info. od spoločnosti, ktorá tieto maslá u nás vyrába: Perla maslová príchuť obsahuje 39 % tuku a pridali sme do nej i trochu masla pre ešte lepšiu chuť. I trochu masla … „milé“. Perla maslová príchuť so štipkou soli obsahuje 39% tuku a pridali sme do nej aj trochu masla a štipku soli pre ešte lepšiu chuť. Aj trochu masla … ešte „milšie“.
A záverom celej mojej úvahy je (i keď som textovo nepísala veľa, no uvažovala som viac), že ďakujem za mravce, ktoré mi ukázali cestu ako nejesť a nezačať jesť rastlinné tuky z téglika.
Manuela Šuranová, FMK UCM Trnava